Kraj sa nazýva podľa rieky Kysuca. Pohoria tu lemujú toky riek a ohraničujú tento kraj. Zo západu sú to Javorníky s najvyšším vrcholom Veľkým Javorníkom (1071 m). Na severe Moravskosliezske Beskydy s Veľkým Polomom (1067 m). Z východu sú to Kysucké Beskydy s Veľkou Račou vysokou 1236 m a južnú časť územia pokrýva Kysucká vrchovina s vrcholom Ľadonhorou (999 m).
Názov Kysuce ako názov územia sa objavil prvýkrát napísaný v darovacej listine kráľa Belu IV., ktorá bola datovaná 3. dňom pred decembrovými ideami (11. december) roku 1244. Táto listina je zároveň najstarším písomným dokladom vzťahujúcim sa na Kysuce. Svojím významom sa zaradila medzi významné historické medzníky vývoja Kysúc. Originál listiny sa nezachoval, zachovali sa len hodnoverné odpisy z neskorších rokov, jeden z nich, ktorý vyhotovila v r. 1390 Nitrianska kapitula, je deponovaný v Štátnom archíve v Bytči.
Územie Kysúc patrí do sústavy Karpát a je tvorené 4 pohoriami : Moravsko sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy (Slovenské Beskydy), Javorníky a Kysucká vrchovina. Výškové rozmedzie je od 325m n. m . v Kysuckej bráne pri Radoli až po vrchol Veľkej Rače 1236m n. m.
Značná časť poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na terasách, ktoré sa v posledných desaťročiach zmenou hospodárskej činnosti premenili na lúky s rozptýlenou krovinnou vegetáciou. Iba malá časť týchto terás sa zachovala, je obhospodarovaná a naďalej plní svoju protieróznu funkciu.
Zoogeograficky patria živočíšne spoločenstvá CHKO Kysuce k vonkajšiemu obvodu Západných Karpát. Majú charakter podhorskej a horskej fauny. O významnosti územia svedčí prítomnosť aj tých druhov, ktoré majú ťažisko výskytu v iných najmä teplejších typoch krajiny a Kysuce sú okrajovou oblasťou ich výskytu.
Územie CHKO Kysuce je tvorené prevažne lesnými spoločenstvami, ale nachádzajú sa tu aj lúčne a pasienkové spoločenstvá. Lesné spoločenstvá boli v minulosti a v súčasnosti tento trend pretrváva, ťažiskovým predmetom záujmu človeka. A tak k prírodným faktorom podmieňujúcim výskyt živočíšnych druhov pribudol aj človek so svojimi potrebami a nárokmi. Zmenou drevinovej skladby lesa a v podstate premenou celej krajiny spôsobil zmenu spoločenstiev všetkých častí prírody.
Z plazov a obojživelníkov môžeme nájsť jaštericu živorodú, jaštericú múrovú, pri vodných tokoch úžovku obojkovú a na suchších miestach zase vretenicu obyčajnú. Vlhké miesta obýva mlok karpatský, mlok vrchovský, ropucha obyčajná, rosnička zelená a hojná, charakteristicky sfarbená salamandra škvrnitá.
Zazrieť môžeme aj drobné ale vzácne hmyzožravce ako bielozúbku krpatú, piskora vrchovského, dulovnicu menšiu, myšovku horskú, plcha lesného a plcha veľkého. V čistých riekach so zachovalými brehovými porastami sa nachádza pstruh potočný, hrúz kesslerov, rak riečny a vydra riečna. V lese pri troche šťastia uvidíme líšku obyčajnú, kunu lesnú a kunu skalnú. Vzácne sa vyskytuje jazvec obyčajný a mačka divá. Územi CHKO je severozápadnou hranicou rozšírenia troch najväčších šeliem na Slovensku. Sú to rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý.
Samozrejme nemožno zabudnúť ani na vtáky. Tie nás sprevádzajú takmer všade a po celý rok. Vačšiu pozornosť si zasluhujú dravce ako myšiak hôrny, vzácny sokol lastovičiar, včelár obyčajný. Občas k nám zaletí aj orol skalný a orol krikľavý. V ihličnatých lesoch hniezdia sovy ako napríklad kuvik kapcavý, kuvičok vrabčí a naša najväčšia sova – výr skalný.
Bežne v lese stretneme tesára čierneho, drozda kolohrivého, ďatľa trojprstého. V tichých miestach hniezdi bocian čierny, ďateľ bielochrbtý a muchárik malý. Čoraz zriedkavejšie možno nájsť jariabka hôrneho a lesné kurovité vtáky ako tetrov hlucháň a tetrov hoľniak. Pri vodných tokoch zazrieme volavku popolavú, bociana bieleho a nádherne sfarbeného rybárika riečneho. Na ručne kosených lúkach sa ešte objavuje chrapkáč severský, myšiak severský a iné.
Spomenuté všetky vzácne a krásne živočíšne druhy Kysúc je nemožné. Najkrajším a najlepším sprievodcom je však príroda sama. Stačí sa len vybrať tam, medzi ne, stíchnuť a pozorovať. A keď nám to dovolia, uvidíme ich v plnej kráse. A my si možno konečne uvedomíme, že chrániť toto bohatstvo sa naozaj vyplatí.
